Priniesli sme do Zvolena zážitkový kurz prvej pomoci .  Zachránili sme niekoľko životov!

Včerajší deň bol skutočne zážitkom . Podujatie  - zážitkový kurz prvej pomoci rescueCOURSE a rescueROOM Zachráňme sa, sme pripravovali niekoľko mesiacov, od napísania projektu, cez jeho prípravu až po jeho zrealizovanie. A predsa, po deviatich rokoch našej činnosti a XY podujatiach, ktoré sme za ten čas zorganizovali, nám prvý raz počas akcie pršalo. A rovno trikrát. Kurzy prvej pomoci rescueCOURSE a rescueROOM sme napriek tomu zrealizovali. Jeho prierez si napokon môžete pozrieť vo videu TU.

Zmokli sme ešte skôr, než kurz začal. Počas vetra chalani držali stan, aby neodletel. Dievčatá schovávali všetko, čo nemohlo zmoknúť, deti sa smiali a mne bolo do plaču. Hlavou mi prebehlo všetko, čo výslednému dňu predchádzalo. Od množstva času, vybavovaní, nervov, peňazí, organizáciu, školení až po prípravy v posledné dni. Nadobudla som pocit, že projekt skončí výsledným fiaskom. Spoločne sme sledovali ako sa vyvíjajú mraky nad nami, rátali bubliny dažďa (vraj, keď už vidno bubliny, búrka sa končí) a modlili sa, aby opäť vyšlo slniečko tak, ako keď sme stan a všetko vybaľovali.

Po tretej búrke nám už bola aj zima (vykladať sme sa začali v čase horúčavy zväčša v krátkych nohaviciach a tielkach) a priznám sa, už ma aj ukrutne boleli nohy z chladu (je to jedno z mojich ochorení, ktoré sa v zime/ v chlade/v daždi prejaví). Časť z nás odskočila domov pre teplejšie oblečenie, ostatní sme vytrvalo čakali, ako sa situácia vyvinie.

Záchranári z Prešova – áno, prišli až z východu, pretože sú jediní, ktorí s nami vedeli pripraviť tento typ kurzu zážitkovou formou tak, aby sme vedeli simulovať ročné obdobia, cestou do Zvolena mali poruchu na sanitke. No stále sme verili, že... Napokon, v čase, keď sme už mali pomaly končiť, sa vyjasnilo a Zvolenčania sa vrátili na námestie. A kurz mohol začať.

Najskôr deväťročný Tomáško „spadol v lese z kolobežky“, čím si spôsobil otvorenú zlomeninu predkolenia. Bolo potrebné ho ošetriť, zastaviť krvácanie, stabilizovať jeho nohu a zavolať pomoc. Následne „si zlomil“ aj druhú nohu a napokon aj „rozbil hlavu“. Toto všetko našťastie prebehlo len v simulovanom stane ročných období, konkrétne v časti jeseň. Súbežne v lete, pri mori už ďalší záchranári a ľudia zachraňovali, oživovali batoľa a dospelého muža. Napriek ťažkej situácií, ležiac na piesku pri palme sme sa občas smiali, že sme v Zanzibare.

Ľudia chodili, pýtali sa na rôzne situácie, ktoré môžu nastať, učili sa používať výučbový defibrilátor a zachrániť tak ľudský život. Mnohým sa to podarilo .

Poviem vám aj z vlastnej skúsenosti, že to vôbec nie je jednoduché. Zachovať kľud a rozvahu, niekedy bolo potrebné použiť aj silu. No výsledok stál za to. Kurzom si prešlo viac než 60 ľudí, ktorí z podujatia odchádzali nielen s novými informáciami a zážitkom, ale aj s dobrým pocitom, s diplomom, občerstvením či malým darčekom.

A aj keď stan, rol lup banner a mnoho ďalších vecí ešte aj teraz sušíme po susedoch a práčovniach (aby sa dali použiť aj nabudúce), stálo to za to!

Ešte raz ďakujeme všetkým, ktorí sa spolupodieľali na prípravách a aj realizácií.

Ďakujeme!